On však odpovedal: „Či je hriešny, neviem, ale jedno viem, že som bol slepý a teraz vidím.“

Ján 9,25

Uzdravenie slepca vyvolalo mnoho otázok. Najprv sa pýtali učeníci, ktorí chceli vedieť, kto je vinný za to, že sa slepý narodil. Potom sa pýtali susedia, ako sa to mohlo stať. Nakoniec sa pýtali náboženskí vodcovia, ktorí usúdili, že ten, čo ho uzdravil, porušil sobotu, pretože ho uzdravil práve v tento deň. Viedli teologické diskusie, opakovane vypočúvali onoho uzdraveného muža, aby ho nakoniec vyhnali von za to, že sa ich spýtal, či sa aj oni chcú stať učeníkmi človeka, ktorý mu pomohol. Nakoniec sa uzdravený muž opäť stretol s Ježišom, uveril v neho a vzdal mu božskú úctu. Náboženským vodcom Ježiš povedal, že sú duchovne slepí.

V celej tejto situácii sú dôležité slová, ktoré povedal uzdravený človek farizejom: „Či je hriešny, neviem, ale jedno viem, že som bol slepý a teraz vidím.“ Taká bola jeho skúsenosť. Neriešil žiadne otázky ani teologické problémy. Tým, čo ho vypočúvali, pripomenul, že sa ho už druhýkrát pýtajú na to isté a že im to už jasne povedal. Jeho istota a nebojácnosť pramenila z toho, čo osobne prežil. Jeho skúsenosť s Ježišom bola nevyvrátiteľná.

Môžeme sa dostať do situácie, keď ľudia spochybnia Boha, jeho autoritu, jeho moc a nebudú ho brať vážne. Môžeme sa dostať do situácie, keď samozvaní teológovia budú diskutovať o „hlbokých“ pravdách a rovnako spochybňovať danú skutočnosť. Ak sme však s Ježišom niečo prežili, potom je to naša osobná skúsenosť, v ktorej sme na vlastnej koži zažili jeho moc. Ďakujeme, Pane, že nám dávaš takéto osobné skúsenosti.