Ježiš si zavolal Dvanástich a dal im silu a moc nad všetkými démonmi, ako aj moc uzdravovať z neduhov. Vyslal ich hlásať Božie kráľovstvo a liečiť chorých. Povedal im: „Nič si neberte na cestu; ani palicu, ani kapsu, ani chlieb, ani peniaze, ani dvoje šiat.“

Luk 9,2.3

Poslať niekoho na dlhú cestu a povedať mu, aby si so sebou nič nebral, je trocha zvláštne. Keď niekam ideme, nabalíme si plný kufor rôznych vecí. Možno si predtým napíšeme zoznam, čo všetko potrebujeme, no aj tak rozmýšľame, či sme niečo nezabudli. Ak nejdeme do nejakých necivilizovaných oblastí, máme k dispozícii obchody a hotely. Prečo to Ježiš hovorí učeníkom? Čo by sme si mali v tejto súvislosti uvedomiť?

Ježiš akoby nám hovoril: „Nič si so sebou neberte. Pretože sa obávam, že to, čo by ste si so sebou vzali, nie je to, čo budete potrebovať. A naopak, to, čo budete potrebovať, si nevezmete. V ,kufri života‘, ktorý si nabalíte, by ste mohli mať všetko, čo ste si svedomito napísali do zoznamu. Ale obávam sa, že to vám pre život nebude stačiť. Nespoliehajte sa na svoju výbavu a na svoje zabezpečenie. Pamätajte si, že v prvom rade ste závislí od mojej pomoci. Vaša cesta vpred je možná len vďaka mojim darom. Váš život stojí na pilieroch, ktoré som postavil. Nie je to o mne alebo o mojej pýche, ale o vašich potrebách.“

Pri rozhovoroch s ľuďmi vidíme neistotu prameniacu z choroby, straty zamestnania, krátkosti života alebo politickej situácie. Svoj „kufor“ si riadne nabalili, a predsa im niečo chýba. „Ježiš… im dal silu a moc…“ Akú silu a moc máme my? „Veď ja sa nehanbím za evanjelium, lebo ono je Božou mocou na spásu pre každého veriaceho.“ (Rim 1,16)

Sila evanjelia, dobrej správy a nádeje – to je moc, ktorá vyháňa démonov strachu, beznádeje a neistoty. Vďaka ti za to, Pane.