Boh poslal anjela Gabriela do galilejského mesta menom Nazaret, k panne zasnúbenej mužovi menom Jozef, z domu Dávida. Meno panny bolo Mária. Keď vošiel k nej, povedal: „Raduj sa, milosti plná! Pán s tebou.“ Ona sa zarazila nad jeho rečou a rozmýšľala, čo je to za pozdrav. Anjel pokračoval: „Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha.“

Luk 1,26–30

Anjel Gabriel bol poslaný k Márii do mesta Nazaret. Bol to anjel, ktorý odovzdával tie najdôležitejšie správy. Bolo by logické, keby túto správu priniesol nejakému váženému mužovi, nie obyčajnému dievčaťu, ktoré v tom čase nemalo žiadne privilegované postavenie. Táto žena navyše ešte nerodila, teda sa na nej neprejavilo zvláštne Božie požehnanie, za ktoré v tom čase ľudia považovali narodenie dieťaťa. Okrem toho žila v meste Nazaret, o ktorom sa hovorilo: „Čo dobré môže byť odtiaľ?“ (Ján 1,46) Napriek tomu všetkému anjel prichádza práve k Márii a pozdraví ju slovami: „Raduj sa, plná milosti!“

Prečo práve plná milosti? Pretože jej bola zverená úloha porodiť Mesiáša. Bola zahrnutá do Božieho projektu „záchrany človeka“. Ak Boh chce spolupracovať s človekom na takomto úžasnom diele, potom je to z jeho strany prejav milosti.

Nedostali sme rovnakú úlohu ako Mária. Dostali sme iný prejav Božej milosti. Môžeme ľuďom hovoriť o jeho ponuke, môžeme sa modliť za svojich blízkych a svoje okolie môžeme osloviť tým, ako žijeme. Určite existuje mnoho ďalších spôsobov, ako byť užitoční pre Božie dielo a zároveň prežívať radosť z milosti, ktorú nám Boh prejavuje. Nebojme sa, lebo sme našli milosť u Boha.