Ježiš si sadol oproti chrámovej pokladnici a pozoroval, ako do nej ľudia hádžu peniaze. Mnohí bohatí dávali veľa. Tu prišla jedna chudobná vdova a vhodila dve drobné mince, dovedna kvadrans. Zavolal si učeníkov a povedal im: „Amen, hovorím vám, že táto chudobná vdova dala viac ako všetci ostatní, ktorí hádzali do pokladnice.“

Mar 12,41–43

Žena vhodila do chrámovej pokladnice dve drobné mince. Boli to mince malej hodnoty, najmenšie platidlo vo vtedajšom Izraeli. Keby ostatní ľudia videli veľkosť jej daru, pravdepodobne by ho zhodnotili inak ako Ježiš. Málo je málo a veľa je veľa. Táto vdova bola naozaj obetavá, že dala, čo mala, ale bolo to málo. Pri všetkej úcte k nej. Matematiku jednoducho neoklamete.

Ježiš to však videl inak. Tento dar vnímal veľmi pozitívne. Dokonca o ňom povedal aj učeníkom. „Žena, neboj sa, že som si nevšimol tvoju ochotu a oddanosť.“

Koľkokrát si možno myslíme, že nemáme čo dať a nemáme čím prispieť k šíreniu Božieho diela. Nemáme čo ponúknuť ľuďom okolo seba, možno ani svojim susedom. Nie sme takí bohatí, takí vzdelaní, takí schopní, pretože iní sú určite bohatší v každej oblasti.

Nie je to pravda. Ježiš hodnotí naše možnosti úplne inak. V podobenstve o talentoch čítame, že každý človek dostal iné množstvo darov. Duch Svätý dáva každému človeku to, čo chce. Ježiš vidí ďalej ako ľudia okolo mňa, dokonca aj ako ja sám. Nepodceňujme sa, nelamentujme nad svojimi schopnosťami a možnosťami, pretože Ježiš to vidí inak. Ježišov pohľad prináša povzbudenie do našej pomyselnej nedostatočnosti.