Ježiš sa na nich zahľadel a povedal: „Ľuďom je to nemožné, ale Bohu nie; lebo Bohu je všetko možné.“

Mar 10,27

Boli časy, keď si niektorí ľudia mysleli, že dobyjú svet. Nepodarilo sa im to. Potom bolo obdobie, keď sa dokonca spievalo „poručíme vetru, dažďu“. Čas ukázal, že to nebola pravda. Pred voľbami politici sľubujú nemožné, a najmä to, čo sa ľuďom páči. A nakoniec buď priznajú, alebo aj nepriznajú, že to, čo sľúbili, sa nedá splniť. Azda v každej dobe mladí ľudia veria, že budú robiť veci inak a lepšie ako ich predchodcovia. A tak by sme mohli pokračovať. Ľudia majú veľké plány a veľké očakávania. Naplnia sa? Ako radi by sme dokázali to, čo často nedokážeme. Boh má veľa ciest tam, kde my už žiadnu nevidíme. S ním je možné všetko, aj to nemožné.

Veta v úvodnom texte je odpoveď Ježiša na otázku učeníkov, ktorí boli zhrození a pýtali sa: „Kto teda môže byť spasený?“ Ježiš odpovedá, že hoci u ľudí je to nemožné, u Boha to je možné. Ukazuje sa tu veľká priepasť medzi možnosťami človeka a možnosťami Boha. Pred Bohom sme stratení. Spása je úplne mimo ľudských možností. Ale jeho milosť prekonáva aj našu nemožnosť. Ako je nemožné, aby ťava prešla uchom ihly, tak je nemožné, aby človek z vlastnej vôle vstúpil do nebeského kráľovstva. Čo je však nemožné u ľudí, je možné u Boha.

Ďakujeme ti, Pane, za to, že keď sa ocitneme v ťažkostiach, ty máš riešenie. Ďakujeme, že tvoja milosť prekonáva našu nemožnosť a dovedie nás do tvojho kráľovstva.