Keď ho videli kráčať po mori, nazdali sa, že je to prízrak a vykríkli. Všetci ho totiž videli a preľakli sa. On sa im však hneď prihovoril: „Vzmužte sa! Ja som to! Nebojte sa!“

Mar 6,49.50

Ježiš prikázal učeníkom, aby nastúpili do člna a preplavili sa na druhý breh. Oni ho poslúchli. Po chvíli sa však ocitli vo veľmi zložitej situácii. Napriek tomu, že boli skúsení rybári, nevedeli si poradiť. Ježiš k nim prišiel po mori. Čítame, že chcel prejsť popri nich. Učeníci boli veľmi vystrašení, pretože si mysleli, že je to prízrak. Ježiš im povedal: „Vzmužte sa! Ja som to! Nebojte sa.“

Možno sa divíme, prečo si učeníci na svojho Majstra nespomenuli skôr. Prečo ho považovali za prízrak a prečo nepočítali s jeho pomocou. Možno rozmýšľame, prečo chcel Ježiš prejsť popri nich, keď im vlastne prišiel pomôcť. Dôležité je to, čo im povedal: „Vzmužte sa! Ja som to! Nebojte sa.“ Najprv upokojil učeníkov, potom utíšil vietor. Akoby vietor bola už len maličkosť.

Zrejme nemusím písať o imaginárnom „vetre“, ktorý sa z času na čas „rozfúka“ v našom živote. Ale pripomeňme si dve veci. Po prvé, vždy pamätajme, že Ježiš k nám prichádza v našich ťažkostiach. Nenecháva nás v nich samých. Niekedy sa môže stať, že ideme po ceste, na ktorú nás poslal Boh, a predsa sa veci nevyvíjajú tak, ako by sme chceli. Ale nebojme sa, Ježiš je v tom s nami. Nevnucuje sa nám. Ak ho nepozveme do našej loďky života, necháva nám slobodu rozhodovania. Po druhé, nemusíme sa báť jeho ani jeho riešenia. Pre neho je každá situácia – pre nás možno zložitá – veľmi ľahko riešiteľná. Preto sa ho nebojme a prosme ho o pomoc. Pravdepodobne zostaneme rovnako ohromení úžasom ako učeníci. Pane, vďaka za to.