Nato Ježiš povedal: „Prorok nie je bez cti, iba ak vo svojej domovine, medzi svojimi príbuznými a vo vlastnom dome.“ A čudoval sa ich neviere.

Mar 6,4.6

Tieto slová Ježiš vyslovil v Nazarete. Keď ho ľudia počúvali v synagóge, boli ohromení jeho múdrosťou. Žasli aj nad mocnými činmi, ktoré konal. No aj tak im bol „kameňom úrazu“. Postavili sa proti nemu a neverili mu. Hovorili: „Nie je možné, aby tesár z rodiny, ktorú poznáme, bol Mesiášom, na ktorého čakáme.“

Je zaujímavé, ako Ježiš zareagoval. Nepovedal, že ich odsudzuje, pretože neveria. Že ich preklína alebo sa im vysmieva za to, že neveria. On sa čuduje ich neviere.

Dnes žijeme v dobe, keď sa ľudia čudujú, že niekto verí alebo dokonca dôveruje Bohu. Boh je naopak prekvapený, že ľudia neveria. Pred časom sa jeden vzdelaný človek chcel so mnou rozprávať o viere v stvorenie. Stretli sme sa niekoľkokrát. Počas jedného stretnutia mi povedal: „Divím sa vám. Taký inteligentný človek a verí takým rozprávkam.“ (Mal na mysli vieru vo stvorenie.) Pretože sme sa už niekoľkokrát stretli, odpovedal som: „Ja sa divím vám. Taký inteligentný človek a verí takým rozprávkam.“ (Myslel som evolúciu.) Rozišli sme sa v dobrom.

Ak máme pocit, že sme v dnešnej dobe a v dnešnej spoločnosti „exotickí“, ak sa mnohí ľudia čudujú, ako môžeme veriť, potom my sa môžeme čudovať, ako môžu neveriť. Ďakujeme ti, Pane, že nám ukazuješ, kde je pravda.