Tu sa strhla mohutná búrka s víchricou a vlny sa valili na čln, takže čln sa už napĺňal. Ježiš však spal… Zobudil sa, pohrozil víchru a prikázal moru: „Mlč, utíš sa!“ Vtedy víchor ustal a nastalo veľké ticho. A im povedal: „Čo ste takí ustrašení? Ešte stále nemáte vieru?“

Mar 4,37.39.40

Je to jeden z Ježišových zázrakov, ktorý ukazuje, že Ježiš má moc aj nad prírodnými živlami. Ježišova moc nad búrkou určite nie je čitateľom Biblie neznáma. Úžas a obdiv však vyvoláva kontrast medzi obsahom veršov tridsaťsedem a tridsaťdeväť. Veľká búrka, víchor, nebezpečné vlny valiace sa na loď – a pokojné more a veľké ticho.

Koľkokrát v živote sme nejakým spôsobom prežívali situáciu opísanú v tridsiatom siedmom verši. Či to bola objektívna udalosť alebo subjektívny pocit, človeka to ovplyvní. Búrky života, búrky vo vzťahoch, vlny nepokojného svedomia, vonkajší tlak – takéto situácie vyvolávajú strach, napätie, bezmocnosť, možno až beznádej. Čo s tým? Ak sa v živote plavíme na jednej lodi s Ježišom, môžeme zažiť aj onen protipól tejto situácie. Búrka a vietor sa utíšia a nastane veľké ticho. Možno Boh utíši búrku v našom živote, možno nás posilní a vyzbrojí, aby sme búrku dokázali zniesť a prežili. Možno ste už niekedy počuli tento vtipný dialóg: „Ako sa máš?“ „Zle, ale znášam to celkom dobre.“ Ježiš nás dokáže vystrojiť tak, aby sme ani v nepokojných časoch nestrácali nádej a dôveru, že sme v jeho rukách.

Učeníci sa divili, prečo Ježiš nezasiahol. Ježiš je prekvapený, prečo sú takí vystrašení. Hovorí im: „Ešte stále nemáte vieru?“ Ďakujeme, Pane, že naša viera nie je bezpredmetná, ale založená na tvojich prísľuboch.