Hovorím vám: Odteraz už nebudem piť z tohto plodu viniča až do toho dňa, keď ho budem s vami piť nový v kráľovstve svojho Otca.

Mat 26,29

Celá pasáž, ktorá hovorí o ustanovení Večere Pánovej, je pre nás povzbudením. Ježiš povedal, že to máme robiť na jeho pamiatku. (Luk 22,19) Pri slove „pamiatka“ sa v mysli vraciame do minulosti. Stále znova si potrebujeme pripomínať, čo pre nás Ježiš urobil. Máme si pripomínať jeho obeť, jeho ponuku odpustenia hriechov, jeho vystretú ruku ponúkajúcu priateľstvo. Ale tým sa ani pasáž o ustanovení Večere Pánovej nekončí. Končí sa pohľadom do budúcnosti.

Ježišovou smrťou sa nič nekončí. Bezprostredne nasleduje pozvanie do budúcnosti a prísľub nebeského kráľovstva. Výhľad do budúcnosti je plný radosti. Ježiš hovorí, že v kráľovstve svojho Otca bude s nami piť z nového plodu viniča. Keď si to pripomenieme a uvedomíme, povzbudenie je úplné. K čomu by bol dobrý pohľad do minulosti bez sľubnej a nádejnej budúcnosti? Preto Ježiš pridáva túto perspektívu. Večera Pánova je pripomienkou minulých udalostí, a zároveň prísľubom do budúcnosti. A tak máme znovu dôvod Bohu ďakovať.