Vtedy dvaja budú na poli: jeden bude vzatý a druhý ponechaný. Dve ženy budú mlieť na mlyne: jedna bude vzatá a druhá ponechaná. Bdejte teda, lebo neviete, v ktorý deň príde váš Pán.

Mat 24,40.41

Niekoľkokrát som počul, ako veriaci ľudia povedali: „Teším sa na Ježišov príchod, ale neteším sa na udalosti, ktoré mu budú predchádzať? Mám z nich dokonca panický strach.“ „Väzenie, útek do hôr, prenasledovanie – to všetko má predchádzať Ježišov druhý príchod. V žiadnom prípade nepopieram, že sa to v niektorých častiach sveta môže diať. Napokon už teraz sme toho svedkami. Ale bude to všeobecný jav? Ako máme rozumieť uvedeným biblickým textom? Podľa tohto tvrdenia by totiž ten, kto bude vzatý, nemal byť s tým, kto nebude vzatý, ale mal by byť niekde vo väzení. Naša predstava o fyzickom utrpení všetkých veriacich má určité trhliny.

Pozrime sa na to aj z inej strany. Ježiš hovorí, a dokonca to niekoľkokrát opakuje, aby sme si dávali pozor a nenechali sa oklamať. Byť zvedený neznamená podľahnúť v utrpení. Nechať sa zviesť je dobrovoľné a slobodné rozhodnutie. A práve pred tým nás Ježiš varuje.

Pridám ešte iný pohľad. Robí satan niečo, čo je pre neho kontraproduktívne? Fyzické prenasledovanie skôr „tlačí“ ľudí na kolená a k Bohu. Cirkev často rastie práve tam, kde je prenasledovaná. Je to to, čo chce satan?

Otázkou preto je: Čoho sa bojíme? Toho, čoho by sme sa mali báť, alebo toho, čoho by sme sa báť nemuseli. Neohrozuje nás fyzický útlak (hoci aj ten sa niekde deje aj dnes), ale zvádzanie. Tak, ako nás varuje Ježiš.

Preto bdejme (v. 42), očakávajme a tešme sa na slávny návrat Ježiša Krista. Nesústreďujme sa na to, na čo nemáme, ale sústreďme sa na nášho Pána a Spasiteľa.