Lebo je veľa povolaných, ale málo vyvolených.

Mat 22,14

Vybraný verš je posledný text podobenstva o svadobnej hostine, ktorú kráľ pripravil. Pretože pozvaní nechceli prísť, hostiteľ trikrát zopakoval svoje pozvanie. Mnohí ho odmietli. Ale niektorí predsa prišli a prijali jeho štedrú ponuku. Na konci rozprávania tohto príbehu si Ježiš akoby povzdychne: „Pozval som veľa ľudí, ale málo je tých, ktorí mi dovolili, aby som si ich vybral.“ Tí, čo pozvanie neprijali, neprišli preto, lebo sa tak rozhodli. Aj tí, čo prišli, sa tak sami rozhodli. V súvislosti s tým sa tu nachádza slovo „málo“. Málo bolo tých, čo prijali ponuku Božej milosti, a preto bolo málo aj vyvolených.

Žijeme v dobe akejsi „stádovitosti“. Kam idú všetci, tam idem aj ja. Najlepšie to vidíme v súvislosti s módou. Začne jeden a bez ohľadu na to, aká veľká je to hlúposť, má okamžitých nasledovníkov. Pozorujeme to aj v iných oblastiach života. Davová psychóza vládne svetu v dobe toľko proklamovanej osobnej slobody. Človek, ktorý sa v našej spoločnosti odváži byť veriacim, je „vyobcovaný“ z onoho pomyselného davu „normálnych ľudí“ a považovaný prinajmenšom za čudáka. Máme sa tomu diviť? Ježiš o tom hovorí, aj keď mu to je ľúto.

Pane, ďakujeme, že ešte stále opakuješ svoje pozvanie.