Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom, a nájdete odpočinutie pre svoje duše. Veď moje jarmo je príjemné a bremeno ľahké.

Mat 11,29.30

Ešte raz sa vrátime k textu o Ježišovom jarme. Povedali sme, že jarmo bolo zariadenie, do ktorého sa zapriahli dve ťažné zvieratá, čím sa ťarcha nákladu rozdelila medzi ne. Aj Pavol využil toto prirovnanie a v prenesenom význame hovorí: „Neťahajte cudzie jarmo s neveriacimi!“ (2Kor 6,14)

Vždy totiž záleží na tom, čie jarmo nesiem a s kým idem. Ježiš hovorí, aby sme na seba vzali jeho jarmo. Inými slovami, zapriahnite sa so mnou. Neste moje jarmo namiesto svojho jarma. Ak berieme na seba Ježišovo jarmo, znamená to, že ho nesieme s Ježišom Kristom. Ježiš ponúka svoje jarmo, aby mohol byť „zapriahnutý“ s nami do našich životných radostí i starostí.

Jarmo má ešte jednu výhodu. Vedie a nepúšťa zviera z daného smeru. Ľudia dnes nechcú byť ničím obmedzovaní. Považujú to za znak neslobody. My sme však vždy niečím obmedzovaní – svojimi želaniami a predstavami, predstavami iných ľudí, módou atď. Niečo alebo niekto nás v našom živote vždy koriguje. Ide len o to, či je to pre nás to najlepšie. Kresťan môže byť rád, že ho usmerňuje Ježiš prostredníctvom svojho jarma. Vtedy môže mať istotu, že v živote „nešliapne vedľa“. Ježišovo jarmo je pomoc, nie bremeno. Neponúka nám ho preto, aby sme ho my niesli, ale aby nám ono pomohlo niesť bremeno života. Vďaka tomuto jarmu človek nenesie bremeno života sám. „Kristus nás oslobodil, aby sme boli slobodní. Stojte teda a nedajte sa znova zapriahnuť do jarma otroctva.“ (Gal 5,1)