Ježiš im odpovedal: „Choďte a oznámte Jánovi, čo počujete a vidíte…“

Mat 11,4

Odpovedal im: „Choďte, oznámte Jánovi, čo ste videli a počuli…“

Luk 7,22

Ján Krstiteľ je vo väzení, ale dopočul sa, čo Ježiš robí. A tak mu neostáva nič iné, len sa prostredníctvom učeníkov Ježiša opýtať, či je naozaj ten, ktorý má prísť, alebo majú čakať niekoho iného. Na jasnú otázku dostáva trochu zvláštnu odpoveď: „Choďte a povedzte Jánovi, čo vidíte a počujete.“ Otázka bola výzva, aby Ježiš vysvetlil a zdôvodnil, kto je. Ale Ježiš v odpovedi nehovorí o sebe. Vyzýva tých, ktorí sa pýtajú, aby sami porozmýšľali o tom, čo o ňom vidia a počujú, a aby záver, ku ktorému dospeli, odovzdali Jánovi ako odpoveď na jeho otázku. Bude mu to stačiť?

Žijeme v dobe, keď ľudia chcú vidieť dôkazy. Preto by bolo dobré, keby sme sa pozreli do vlastného života. Čo sme videli a počuli, ako píše Lukáš, alebo čo vidíme a počujeme, ako píše Matúš. Vnímame a pamätáme si skúsenosti, ktoré sme s Bohom prežili? Na niektoré si určite spomenieme, niektoré si nepamätáme a niektoré si možno ani neuvedomujeme. To však nič nemení na tom, že sa stali. Ježiš sa nepotrebuje obhajovať ani niečo zložito vysvetľovať, aby sme na základe hlbokej teologickej analýzy pochopili a dokázali uveriť, že je Ochranca, Spasiteľ a Vykupiteľ. Pozrime sa do svojho vlastného života, zamyslime sa nad tým, ako nás Pán doteraz viedol a čo sme „videli a počuli“, a určite pochopíme, že on je náš Boh. A my nemôžeme inak než mu za všetko ďakovať.