Keď to videli farizeji, hovorili jeho učeníkom: „Ako to, že váš učiteľ jedáva s mýtnikmi a hriešnikmi?“ On to počul a povedal: „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí.“

Mat 9,12

Farizeji boli pobúrení, že videli Ježiša jesť s hriešnikmi. Prečo? Čo na tom bolo zlé? Stolovať s niekým malo v tej dobe zvláštny význam. Kto s niekým jedol pri stole, dával najavo, že tento spolustolovník je jeho priateľ, niekto, s kým chce nadviazať blízky vzťah. Ježiš to dával najavo, keď sedel a stoloval s hriešnikmi, ktorými „spravodliví“ farizeji opovrhovali. Veľmi ich znepokojovalo, že Ježiš sa znížil k obyčajným a (ako si mysleli) duchovne chorým ľuďom. Ježiš však miloval človeka a bolo mu jedno, či je mýtnik alebo nejaký iný hriešnik.

Ježiš prirovnáva hriech k chorobe, pretože hriech je duchovná choroba. Na hriešnikov sa nepozerá ako na zločincov, ktorých treba potrestať, ale ako na chorých, ktorí potrebujú pomoc. Neprichádza súdiť, ale uzdravovať. Uzdravuje ako lekár. Od lekára sa očakáva, že pacientovi pomôže, nie ho odsúdi. Ježiš tu napĺňa slová starozmluvného proroka Ozeáša: „Milosrdenstvo chcem, nie obeť.“ (Oz 6,6)

Z tohto biblického textu môžeme vyvodiť dvojaký záver. Po prvé, musí nám ísť o pomoc a záchranu, nie o odsúdenie. Evanjelium môže zmeniť každého; Ježišovo slovo predsa zmenilo mýtnika Matúša. Po druhé, Boh nás neodsudzuje, ale chce nás zachrániť. „Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby ho spasil.“ (Ján 3,17) Ďakujeme ti, Pane, za tvoju trpezlivosť s nami.