Preto vám hovorím: Nebuďte ustarostení o svoj život, čo budete jesť a piť, ani o svoje telo, čo si oblečiete. Či nie je život viac ako jedlo a telo viac ako odev?… Váš nebeský Otec predsa vie, že to všetko potrebujete.

Mat 6,25–32

Tieto slová nie sú výzvou, aby sme nič nerobili, o nič sa nestarali a žili so založenými rukami. Aj vtáky, ktoré Ježiš dáva za príklad, sa musia o seba starať a hľadať si potravu, aby sa nasýtili. Text hovorí skôr o nadmernej ustarostenosti, o strachu o zajtrajšok a panike. Opakom takéhoto postoja je spoliehanie sa na Pána Boha. Platí to pre bohatých, aj pre chudobných. Vtáky nemajú stodoly, nemajú polia s obilím, a predsa sa o nich Boh stará. Aj ľalie sú úplne závislé od dažďa a rosy, ktoré posiela Pán Boh.

Úvodný text nie je motivácia k ničnerobeniu, ale výzva k upokojeniu, aby sme sa v živote neuštvali a neprepadli panike. Opäť to platí tak pre bohatých, ako aj pre chudobných. Úzkostlivý strach a ustarostenosť sú zbytočné. Ničia nás a nič neriešia, iba prehlbujú problém. Nedá sa slúžiť dvom pánom, ustarostenosti i Bohu.

Nebuďte ustarostení ako pohania a dôležití so svojimi starosťami ako farizeji. Ježiš nás upozorňuje na priority – hľadajte najprv… Hľadajte najprv to podstatné a Boh vám potom dá, čo budete potrebovať. Nerobte si starosti o zajtrajšok. Starosti a trápenie paralyzujú človeka a ovplyvňujú spánok i chuť do jedla. Narúšajú medziľudské vzťahy, pretože sme nervózni a nedokážeme myslieť na nič iné. Znižujú tiež našu schopnosť dôverovať Bohu. Plánovať budúcnosť je užitočné, ale zaoberať sa starosťami je strata času, duševnej pohody, medziľudských vzťahov i vzťahu s Bohom. „Váš nebeský Otec predsa vie, že to všetko potrebujete.“