Vy sa teda modlite takto: Otče náš, ktorý si na nebesiach…

Mat 6,9

Ešte raz sa chcem zamyslieť nad úvodnými slovami modlitby „Otče náš“. Máme jedného Otca – to znamená, že sme súrodenci. Pred Bohom sme si všetci rovní. Vedomie, že sme si rovní pred Bohom, ktorého uznávame za svojho Otca, nám pomáha v našich vzájomných vzťahoch. Neexistuje nadriadený alebo podriadený. Nehovoríme ja, ale my; nie mne, ale nám. On je Bohom nás všetkých. On nás všetkých spája. Táto modlitba je základom skutočného vzťahu. Oslovenie „Otče náš“ znamená, že nejde o egoistickú modlitbu, ale o modlitbu so sociálnym rozmerom.

Každý z nás potrebuje nad sebou vyššiu autoritu, morálny imperatív; niekoho, kto stojí nad nami a komu sa podriaďujeme. Inak má pocit, že on sám je najvyššou pravdou a jediným meradlom. A ťažko prijíma čokoľvek od kohokoľvek iného. Dnes nám satan podsúva myšlienku: Ty sa rozhodni. Si predsa slobodný a máš svoje práva. Nikto nemá právo obmedzovať ťa…

Aby bol človek vo vzťahu slobodný, potrebuje pravidlá, zásady, hranice. Život musí mať pravidlá, ktoré určil niekto vyšší, ale aj viac milujúci. Ak sa má človek cítiť skutočne slobodný, musí ich rešpektovať. Jednota sa ľahšie dosahuje tam, kde sú rovnaké normy, rovnaké ciele a rovnaká pravda, teda to, podľa čoho určujeme, čo je dobré a čo zlé. Zistilo sa, že náboženstvo poskytuje manželským párom spoločný zmysel pre hodnoty, spoločné presvedčenie i cieľ, ktorý ich partnerský vzťah posilňuje.

Pane Bože, ďakujeme, že si NAŠÍM Otcom, že pred tebou sme si všetci rovní, že nám radíš, ako žiť zmysluplným a hodnotným životom a že nám dávaš nádej na večný život vo svojom kráľovstve.