Vy sa teda modlite takto: Otče náš, ktorý si na nebesiach…

Mat 6,9

Modlitba, známa v celom kresťanskom svete, sa začína slovami „Otče náš“. To je nesmierne povzbudzujúce. Boh Stvoriteľ, Pán vesmíru, ten, ktorý drží dejiny vo svojich rukách a je všemohúci…, je náš Otec. Chce, aby sme pochopili, že sme jeho deti. Túži byť naším Otcom a chce, aby sme ho tak prijali. Otec a mama sú pre dieťa najbližšie bytosti. Medzi deťmi a rodičmi je najužší možný vzťah. Otec je autorita, milujúca autorita. Ježiš chce, aby sme to pochopili, a takto vnímali Boha Stvoriteľa.

Koľko ľudí si Boha predstavuje ako niekoho, kto nás na každom kroku sleduje, aby nám vytkol naše chyby, kto čaká na naše potknutia, aby nás mohol potrestať. Koľko ľudí si Boha predstavuje ako úbohého starca alebo vôbec neuznáva jeho existenciu! Koľko ľudí však nemá nikoho, o koho by sa mohli v živote oprieť! Koľko ľudí má kvôli tomu zahmlenú budúcnosť! Koľko ľudí sa kvôli tomu Boha bojí! A pritom Boh je tu, nesleduje naše chyby, ale je naším milujúcim otcom.

Keď ide malé dieťa do neznámeho prostredia, keď váha, bojí sa a nemá istotu, veľmi rado sa chytí otca za ruku. Je si isté, že s oteckom sa nemusí báť.

Začína nový deň. Čo všetko nás dnes čaká? Zvládneme všetko, čo nám život prinesie? Je dobré uvedomiť si, že máme Otca v nebi, ktorý túži byť s nami. Držme sa jeho ruky a vykročme s ním do nového dňa.