Rodokmeň Ježiša Krista, syna Dávida, syna Abraháma.

Mat 1,1

Kto by dnes čítal nejaké rodokmene, ak by to nebol jeho vlastný rodokmeň? Málokto. Dokonca aj Matúš, autor prvého evanjelia v Novej zmluve, to musel vedieť. A predsa hneď na začiatku svojho evanjelia uvádza rodokmeň Ježiša Krista. Obsahuje nielen zoznam mien, ale aj niekoľko dôležitých posolstiev. Dovoľte mi aspoň jedno pripomenúť.

Ak si prečítame celý rodokmeň, nájdeme v ňom mená rôznych ľudí. Pochádzali z rôznych pomerov a mali rôzne životné príbehy. Mnohí z nich určite neboli dobrým príkladom. A predsa ich nachádzame v Ježišovom rodokmeni. Nemôžeme si nevšimnúť ani to, že v zozname je päť žien. Aj ony boli rôzne, možno nekonvenčné a nezodpovedajúce predstavám o zbožnom človeku či už z hľadiska morálky alebo toho, že pochádzali z pohanského prostredia. Nehovoriac o tom, že ženy v tom čase nemali významné postavenie. Na spoločenskom rebríčku boli vždy nižšie ako muži. Ako je možné, že sú uvedené v rodokmeni Spasiteľa sveta? Nachádzame tu mená, ktoré sú pre mnohých neznáme. Registrujeme ich, ale nevieme, o koho ide.

Aké je teda posolstvo rodokmeňa pre nás? Známe i neznáme mená, bohatí i menej bohatí ľudia, muži i ženy, v ľudských očiach menej i viac hriešni… Tí všetci sú v Ježišovom rodokmeni. Ježiš sa stotožňuje so všetkými. Všetkých prijíma do svojej rodiny, za nikoho sa nehanbí. Nie je to úžasné posolstvo pre človeka dnešnej doby, keď sa ľudia delia na schopných a neschopných, vhodných a nevhodných, bohatých a chudobných, mužov a ženy? Ježiš takéto delenie nepozná. Do jeho rodiny môžu patriť všetci, ktorí chcú. Vďaka ti za to, Pane.