A vzal som dve palice: jednu som nazval „Priazeň“, druhej som dal meno „Jednota“, a tak som pásol stádo.

Zach 11,7

Pri čítaní malých prorokov je až únavné stále znovu čítať Božie výzvy a ponuky záchrany, odmietanie ľudu, nové výzvy a Božie ponuky, opäť odmietanie ľudu. Nie je to inak ani v knihe proroka Zachariáša.

Boh hovorí svojmu ľudu, že sa o neho bude starať ako dobrý pastier o svoje ovce. Samotný „výstroj“ pastiera prezrádza jeho zámery – „Priazeň“ a „Jednota“. Priazeň zo strany pastiera a jednota s ním i medzi ľuďmi navzájom. Napriek takejto nádhernej ponuke „cítili voči mne znechutenie“, hovorí Boh. (v. 8) A tak ich ďalej pásli nerozumní pastieri a viedli do záhuby. Boh opäť ponúka záchranu prostredníctvom smrti svojho Syna, ktorého prebodli. (12,10) Vďaka tejto smrti bol „otvorený prameň… na očistu z hriechu a nečistoty“‘. (13,1) Nakoniec sa predsa len nájdu aj takí, ktorí budú vzývať meno Hospodina, aj keď ich bude menšina. (13,8) Títo budú jeho ľudom a on bude ich Bohom.

Ponuka priazne a jednoty. Veľká trpezlivosť s nepochopením, že toto je tá najlepšia cesta. Ježišova smrť. Prameň záchrany a odpustenia, ktorý, žiaľ, využila len menšina. Boží ľud a jeho Boh. Nie je to všetko samo osebe povzbudzujúce? Stačí si len uvedomiť, že sa to týka aj nás. Náš nebeský Otec je aj voči nám trpezlivý a ponúka nám svoju priazeň. Aj pre nás je otvorený prameň, ktorý zmyje hriech a nečistotu. Boh chce aj nás nazvať svojím ľudom, pretože on chce byť naším Bohom. Nie je to úžasné? Ďakujeme ti za to, Pane.