Dokedy ešte budem volať o pomoc, Hospodin, a ty ma nevypočuješ? Volám na teba: „Násilie!“, ale nepomáhaš. Prečo mi dávaš vidieť krivdu, aj sám sa pozeráš na trápenie? Skaza a ukrutnosť je predo mnou. Aj spor vzniká a hádka povstáva. Bezbožník obkľučuje spravodlivého…

Hab 1,2–4

V určitom veku dieťa veľmi rado kladie rôzne otázky. Niekedy je ich toľko, že strácame trpezlivosť. My dospelí sme na tom rovnako, len s tým rozdielom, že často sa hanbíme klásť otázky.

V Biblii sú otázky, ktoré kladie Boh človeku. V knihe Habakuk kladie otázky prorok Bohu. Akoby volal Boha na zodpovednosť. Boh na jeho otázky odpovedá. Nie je z toho nervózny ani unavený, nerezignuje, nečuduje sa… Odpovedá. Aj keď by mohol povedať: „Čo ťa do toho?“

Aj v našej mysli sa vynárajú úplne legitímne otázky v reakcii na to, čo prežívame. Môžeme ich v sebe držať, ale môžeme ich aj položiť Bohu. Ak sa k tomu odhodláme, urobíme dobre. Boha nikdy neurazí ani nepohorší žiadna vážne položená otázka. Chce nám odpovedať, pretože mu na nás záleží. Pretože vie, s čím zápasíme.

Habakukovi Boh odpovedá: „Videnie už speje k naplneniu. Neodvratne a neomylne sa schyľuje ku koncu. Keby sa oddialilo, vyčkávaj naň, lebo sa určite splní a nebude meškať.“ (Hab 2,2.3) Inými slovami: „Máš veľa otázok. Naozaj sa zdá, že zlo víťazí a súženie je väčšie, než dokážeš zniesť. Ale buď trpezlivý. Viem, že ti už dochádza trpezlivosť a bojíš sa stále viac, ale buď trpezlivý. Mám veci pod kontrolou.“

Prorok na to reaguje vyznaním: „Pokojne očakávam deň súženia… Aj keby figovník nevypučal a vinič nezarodil, hoci by oliva vyschla a na poliach sa nič neurodilo; aj keby z košiara zmizlo stádo a v maštali by nebol dobytok, ja sa však budem radovať v Hospodinovi… Pán, Hospodin, je mojou silou.“ (Hab 3,16b–19a)

Nenechajme sa ovplyvniť tým, čo sa deje vôkol nás, ale žime vierou. Boh má všetko vo svojich rukách.