Potom sa modlil k Hospodinovi: „Ach, Hospodin, či som to nepovedal, kým som bol vo svojej krajine? Preto som chcel predtým ujsť do Taršíša, lebo som vedel, že ty si Boh milostivý, ľútostivý, zhovievavý a bohatý v dobrote. Ty oľutuješ pohromu.“

Jon 4,2

Jonáš vymenúva všetky pozitívne vlastnosti Boha, a pritom mu ich vyčíta. Prečo? Boh chce zachrániť asýrsky národ, ktorý je nepriateľom Izraelitov. Bohu veľmi záleží aj na tomto národe, pretože dvakrát posiela Jonáša, aby mu odovzdal posolstvo o záchrane. Ale prorok sa s tým nedokáže stotožniť. Je predsa „normálne“, že keď niekto druhému ubližuje, má byť za to potrestaný. Nie mu ponúkať záchranu. Z ľudského hľadiska je to možno bežné, pretože je to podľa našej predstavy o spravodlivosti, ale Boh to vidí inak.

Jonáš tu vlastne hovorí: „Ja som vedel, že to skončí takto.“ Inými slovami, je to pravda, mám tú skúsenosť, nemohlo to dopadnúť inak. Jonáš vyjadruje istotu, že Boh je milostivý. Dať niekomu milosť je privilégium, ktoré má len Boh. Boh je zhovievavý, odpúšťa a je nesmierne milosrdný. Nešetrí svojou milosťou. Rád ju udelí všetkým, ktorí sú ochotní ju prijať. Je veľmi ľútostivý. Ale to nie je všetko. Je ochotný odpustiť aj nepriateľom Božieho ľudu (čo Jonáš nebol ochotný urobiť), ak jeho ponuku vezmú vážne a budú sa kajať.

Z nášho pohľadu možno existujú ľudia, ktorí si nezaslúžia, aby im Boh vôbec dal nejakú možnosť záchrany. Ale Boh ponúka svoju pomoc a záchranu všetkým. Nie je úžasné mať takého Boha? Ďakujeme, Pane, že si práve taký.