Vstaň a volaj k svojmu Bohu!

Jon 1,6

Jonášov príbeh je nám dobre známy. Tento prorok odmietol Božie pozvanie spolupracovať na záchrane obyvateľov Ninive a odplával na lodi presne opačným smerom, ako leží mesto Ninive. Myslel si, že tým sa zbavil tejto úlohy a už nemusí odovzdať posolstvo milosti nepriateľskému národu. Pred Bohom sa však nedá utiecť. Na mori sa rozpúta taká silná búrka, že aj profesionálni námorníci sú bezmocní. Prichádzajú za Jonášom s prosbou: „Modli sa k svojmu Bohu.“ Nežiadali Jonáša, aby robil niečo, čomu sám nerozumel a čo nevedel robiť; chceli od neho „len“ to, aby sa modlil k svojmu Bohu.

Môže sa stať, že aj v spoločnosti, v ktorej žijeme, sa rozpúta taká „búrka“, s ktorou si nebudú vedieť poradiť ani profesionáli. Niekedy môžem osobne priložiť ruku k dielu. Alebo môžem poslať peniaze príslušným humanitárnym organizáciám. Alebo môžem vzorne triediť odpad a prispieť tak k udržateľnosti s ohľadom na ekológiu. Sú však situácie, v ktorých sa nevyznáme, a preto nemôžeme nijakým spôsobom prispieť k ich riešeniu. Možno nemôžeme pomôcť, pretože udalosti sú pre nás geograficky príliš vzdialené. Jednoducho nie je v našich silách akokoľvek prispieť k riešeniu. Ako môžem ako jednotlivec prispieť k zlepšeniu morálneho stavu spoločnosti? Ako môžem dopomôcť k ukončeniu vojny medzi národmi? Ako sa môžem pričiniť o to, aby sa znížila inflácia na únosnú mieru?

„Modli sa k svojmu Bohu.“ Námorníci mali na mysli nejakého pohanského boha, ale Jonáš veril v Boha Stvoriteľa, ktorý je zároveň aj naším nebeským Otcom. Keď „nemôžeme nič urobiť“, môžeme sa modliť k svojmu Bohu. Situácia vo svete nás k tomu priamo nabáda, podobne ako nabádali námorníci Jonáša. Vďaka ti, Pane, že sa máme na koho obrátiť, aj keď sa situácia zdá neriešiteľná.