Zasnúbim si ťa naveky, zasnúbim si ťa v spravodlivosti, práve, láske a v milosrdenstve. Zasnúbim si ťa vo vernosti a ty spoznáš Hospodina.

Oz 2,21.22

Zasnúbenie je sľub dvoch ľudí, že spolu uzavrú manželstvo. Týmto aktom dávajú najavo, že ich vzťah je natoľko vážny a zodpovedný, že v budúcnosti plánujú uzavrieť manželstvo. Súčasťou zasnúbenia bolo aj darovanie vena, ktoré sa dnes považuje takmer za prežitok. V časoch nie tak dávnych prinášala veno do manželstva nevesta. V dobe proroka Ozeáša to nebola nevesta, ale ženích. Dar venoval otcovi nevesty. Okrem toho dal zásnubný dar aj svojej snúbenici, čím jej dokazoval svoju lásku, náklonnosť a pevné rozhodnutie uzavrieť s ňou manželstvo. (Pozri Biblický slovník Adolfa Novotného)

Biblia prirovnáva vzťah medzi ľuďmi (cirkvou) a Bohom k vzťahu nevesty a ženícha. Tak je to aj v úvodnom texte. Boh odkazuje izraelskému národu, že ho miluje a chce si ho ako nevestu zasnúbiť naveky. Chce ho nazývať „svojím ľudom“ a očakáva, že ľud mu odpovie „môj Boh“. (2,25) Čo prináša Boh ako dar svojej neveste? Neponúka materiálne veci, ale spravodlivosť, právo, milosrdenstvo, súcit a vernosť. Zdá sa nám to málo? Čakáme materiálne dary? Čo by privítala dnešná nevesta? Veľký byt, luxusnú dovolenku, najmodernejšie auto…, alebo milosrdenstvo, trpezlivosť, odpustenie, vernosť, korektnosť? Uprednostnili by ste to druhé s vedomím, že to prvé nie je ani zďaleka také dôležité ako to druhé? Možno niekto povie, že by chcel oboje. Ale to „oboje“ vyplýva iba z milosrdenstva, zľutovania, vernosti a najčistejšieho vzťahu. A práve to nám Boh ponúka. Ďakujeme, Pane.