Ten však povedal: „Hľa, vidím uprostred ohňa chodiť štyroch nezviazaných mužov, ktorí neutrpeli nijakú ujmu, a vzhľad toho štvrtého je podobný synovi bohov.“

Dan 3,25

Traja mladí muži neposlúchli „dobrú radu“ kráľa a nespreneverili sa Bohu. Keď ich hodili do ohnivej pece, kráľovi sa naskytol neuveriteľný pohľad – muži, ktorých tam prikázal hodiť, zostali nedotknutí. Oheň sa ich nechytil. Neboli spútaní, ale voľne sa prechádzali. A neboli traja, ale štyria. Kráľ uznal, že štvrtý muž, ktorý bol v peci s mladíkmi, musí byť božského pôvodu. Keď muži vyšli z ohňa, ich šaty neboli obhorené, dokonca ani zadymené. Bolo to, akoby sa Boh vysmial ľudskej moci a snahe zničiť jeho verných. Dôležité bolo to, že Ježiš tam bol s nimi.

Niekedy sa nám zdá, že Boh dopustí viac, než dokážeme uniesť. Alebo že zasahuje príliš neskoro. Nie je to však pravda. On je vždy s nami. A keď pomáha a zachraňuje, je to dokonalé.

Byť verný Bohu neznamená, že nebudeme mať žiadne problémy. Ale Boh zachraňuje. Niekedy hneď, niekedy počká. Keby na veriacich nedopustil žiadne problémy, nebola by potrebná viera. Stačilo by vyznanie. Koľko ľudí by sa odrazu hlásilo ku kresťanstvu? Ale tým by sa stratila sloboda. Ľudí by to nútilo ísť k Bohu.

Je dôležité si uvedomiť, že záchrana prichádza zvonku, nie z nás. Bez ohľadu na to, aký je človek „spravodlivý“, záchrana vyžaduje Boží zásah. Ba čo viac, Boh sa stáva spoločníkom človeka v jeho problémoch. Práve v skúškach je svojim nasledovníkom najbližšie.

Boh je predovšetkým Boh, ktorý zachraňuje. Zdôraznil to aj samotný kráľ. (v. 29) Boh, ktorého vyznávame, je dosť silný na to, aby nám pomohol prekonať každý problém a každú prekážku. Náš Boh má moc vyslobodiť. Konečné vyslobodenie a záchrana nastanú pri jeho druhom príchode.