Povedal mi: „Človeče, nakŕm si brucho a naplň si vnútro týmto zvitkom, ktorý ti dávam.“ Keď som ho zjedol, bol v mojich ústach sladký ako med.

Ez 3,3

Keď Pán Boh povolal Ezechiela do služby proroka, najprv sa mu zjavil ako mocný Pán vo svojej veľkej sláve. Mal si uvedomiť, kto ho posiela. Potom ho povolal, aby odovzdal posolstvo Judsku a Jeruzalemu, ktoré sa vzbúrili proti Bohu. Nasleduje zvláštna vec – Ezechielovi bol ukázaný zvitok z oboch strán popísaný nárekmi, žalospevom a bedákaním. Vzhľadom na stav, v akom sa Boží ľud nachádzal, sa tomu nemožno čudovať. Prorok mal tento zvitok zjesť a jeho obsah zvestovať Izraelitom. (2,10–3,1) Tento čin môžeme chápať doslovne, ale aj symbolicky. Aj dnes o peknej a zaujímavej knihe povieme, že sme ju „zhltli“. V súvislosti s obsahom zvitku je zvláštne to, že keď ju Ezechiel „zjedol“, v jeho ústach bola sladká ako med.

Božie slovo môže mať podobu zasľúbenia, povzbudenia, varovania, pokarhania, informácie… Niekoľkokrát som spomenul, že náš nebeský Otec robí všetko pre naše dobro. Nech je forma vyjadrenia akákoľvek, vždy je dobrá a sladká ako med. Celé Božie slovo je evanjelium, teda dobrá správa. A dobrá správa nemôže byť horká. (Niekto môže namietať, že keď Ján v Zjavení zjedol zvitok, najprv cítil v ústach sladkú chuť, ale neskôr horkú. Bolo to len preto, že človek nepochopil Božie slovo a nestalo sa to, čo očakával).

Jedzme Božie slovo, živme sa ním a vychutnávajme si jeho sladkosť. Nesmieme ho zhltnúť rýchlo, musíme ho jesť pomaly. Len tak pocítime a pochopíme Božiu lásku a dobrotu.