„V tých dňoch a v tom čase,“ znie výrok Hospodina, „budú hľadať vinu Izraela, ale nebude jej, a hriechy Júdu, ale nenájdu ich, lebo odpustím tým, ktorých ponechám.“

Jer 50,20

Pri čítaní tohto biblického textu som si spomenul na dva „výroky“, s ktorými som sa stretol vo svojej kazateľskej praxi. Autorom prvého je istý muž, ktorý vyhlásil: „Založím zbor slušných ľudí.“ Podotýkam, že žiadny takýto zbor nikdy založený nebol. Druhý výrok je viac teologický: „Keď Ježiš príde druhýkrát na našu zem, my veriaci už nesmieme hrešiť. Musíme byť bez hriechu.“ Slovami proroka Jeremiáša: Boh na nás nemôže nájsť žiadnu vinu. Nechcem s týmito výrokmi polemizovať. Chcem len ukázať, že medzi výrokmi „nesmieme hrešiť“ a „byť bez hriechu“ je veľký rozdiel.

Nehrešiť znamená nepáchať žiadny hriech. Keďže hriech sa rodí v mysli človeka, znamená to nemať ani zlé myšlienky, nesprávne pohnútky a nepochybovať o Božích cestách. Ježiš hovorí, že aj nečistý pohľad je hriech. Dokáže to niekto z ľudí? Martin Luther si myslel, že to musí dokázať. Keby ho Boh neoslovil biblickým textom „spravodlivý bude žiť z viery“, možno do smrti by ho umárala ľútosť a sklamanie z jeho nedostatočného „výkonu“ a z toho vyplývajúcej beznádeje, že sa nikdy nedostane do Božieho kráľovstva.

Boh hovorí, že príde čas, keď bude ktosi hľadať vinu Izraela a hriech Júdu, ale nič nenájde. Nie preto, že by už nehrešili, ale preto, že im Boh odpustil. A potom sa na nich pozerá, akoby nikdy nezhrešili. Vďaka ti, Pane, za túto nádej. Nie že nebudeme hrešiť, ale že nás očistíš od hriechu a budeš na nás hľadieť, akoby sme nikdy nehrešili.