„Usilujte sa o blaho mesta, kam som vás poslal do zajatia, modlite sa zaň k Hospodinovi, pretože od jeho blaha závisí aj vaše blaho. Ja poznám svoje zámery, ktoré mám s vami,“ znie výrok Hospodina, „sú to zámery pokoja, a nie nešťastia… Keď budete ku mne volať, vypočujem vás. Budete ma hľadať a nájdete ma, lebo ma budete hľadať celým svojím srdcom. Dám sa vám nájsť,“ znie výrok Hospodina, „zmením váš údel…“

Jer 29,7.11–14

Prorok Jeremiáš posiela list zajatcom, ktorých kráľ Nebukadnesar presídlil do Babylonu. Obyvatelia Judska nechceli ísť do cudzej krajiny, ale boli k tomu donútení. Jeremiáš ich nevyzýva k vzbure, občianskej neposlušnosti alebo k skrytej vojne proti utláčateľom. Naopak, povzbudzuje ich, aby sa modlili za mesto, do ktorého boli presídlení, a usilovali sa o jeho blaho. Usilovať sa o blaho neznamená byť pasívny a čakať, ale skôr aktívne sa podieľať na vytváraní pokoja, ako to vyjadril Ježiš v jednom z blahoslavenstiev. Chce, aby sme kopírovali Božie zámery, v ktorých ide o pokoj a blaho jeho ľudu. Božie myšlienky sú len o blahu, nikdy nie o zle. Preto je nám vzorom.

Ďalšia rada, ktorú Boh prostredníctvom proroka Jeremiáša posiela svojmu ľudu v zajatí, znie: „Volajte ku mne a ja vás vypočujem. Ak ma budete hľadať, nájdete ma. Dám sa vám nájsť a zmením váš údel.“ Inými slovami, ponúkam vám pomoc. Ak ju prijmete, zmením váš údel.

Toto posolstvo je určené judským zajatcom, ktorí sa nachádzali v špecifickej situácii. My sa v takej situácii nenachádzame. Môžeme sa však ocitnúť v situácii, ktorá bude mať podobný dopad na telesnú, duševnú a duchovnú sféru nášho bytia. Je na nás, čo si z uvedených rád proroka Jeremiáša a samotného Boha vyberieme. Ak sa nimi budeme riadiť, získame pokoj. Prídeme k Bohu a on zmení náš údel.