Spoznáš, že ja som Hospodin, ktorý nedopustí, aby boli zahanbení tí, čo v neho dúfajú.

Iz 49,23b

„Čo keď mám opačnú skúsenosť?“ povie niekto. Iný je presvedčený, že veci sa vyvíjali inak, ako mali. „Ja som veriaci. Nehodí sa protirečiť, ale ja som mal inú skúsenosť…“ Tak by sa dalo ďalej polemizovať s týmto biblickým textom. Musí Boh vždy zasahovať v náš prospech? Je to jeho povinnosť? Čo vôbec znamená „v náš prospech“? Vieme, čo je „v náš prospech“? Vieme, čo je dobré a aké je najlepšie riešenie? Poznáme budúcnosť? Sme schopní zhodnotiť niečo, čo sa nestalo, pretože sa to stalo inak, ako sme si predstavovali? Otázky by mohli pokračovať.

Dovoľte mi, aby som vám pripomenul dva verše. „Zver svoju cestu Hospodinovi, dôveruj mu a on sa o všetko postará.“ (Ž 37,5) „Odpovedal mu Šimon Peter: Pane, ku komu by sme šli? Ty máš slová večného života.“ (Ján 6,68) To najdôležitejšie je dôverovať Božiemu vedeniu, jeho múdrosti a jeho láske k nám. On pozná budúcnosť i riešenie pre nás. To nám dáva silu prijať jeho cesty, aj keď sa v nich momentálne nevieme zorientovať. Poznáme azda niekoho iného, za kým by sme mohli ísť, komu by sme mohli dôverovať a zveriť mu do rúk svoj život?

Nie, nie sú a nebudú sklamaní tí, ktorí dúfajú a vkladajú svoju nádej do nášho nebeského Otca. A to ani vtedy, keď v danom okamihu nie sme schopní pochopiť dôvod daného Božieho rozhodnutia.

Pane, ďakujeme za túto istotu a prosíme, pomôž nám dôverovať ti za každých okolností. „Kto kráča v tmách a nemá svetla, nech dúfa v meno Hospodina a spolieha sa na svojho Boha!“ (Iz 50,10)