On dáva silu unavenému a bezmocnému veľkú udatnosť.

Iz 40,29

Je to už veľa rokov, čo istý kazateľ v zbore, do ktorého som vtedy chodil, mal kázanie práve na tento a nasledujúci verš. Priznám sa, že si z toho kázania nič nepamätám. Naozaj nič. Ale pamätám si jedno slovo, ktoré tento kazateľ opakovane zdôrazňoval. Bolo to slovo ON.

Keď sme unavení, strácame odvahu, potkýname sa a cítime bezmocnosť, potrebujeme povzbudenie, novú silu o udatnosť (použijem výraz z úvodného verša). S tým máme ako ľudia problém. Možno sme ochotní vynaložiť maximálne úsilie, aby sme niekomu pomohli a povzbudili ho. A tak mu povieme: „Prajem ti veľa sily, aby si všetko zvládol. Ver, že všetko dobre dopadne…“ Myslíme to úprimne a zo srdca. Naozaj mu to prajeme. Dotyčný sa možno poteší. Povzbudí ho, že niekto na neho myslí a želá mu všetko dobré. Otázkou však zostáva: Kde má vziať silu, ktorú som mu prial? Kde má vziať vieru, že všetko dobre dopadne?

Teraz je na mieste zdôrazniť slovo ON. Nie, ľudia to nedokážu. Nikto z nás to nedokáže. Môže to urobiť jedine ON, Hospodin, náš Otec v nebesiach. ON dáva silu slabým a unaveným a odvahu bezmocným. Jedine ON! My môžeme tento Boží dar len vďačne a s pokorou prijať.