Či nevieš? Nepočul si? Hospodin je večný Boh, ktorý stvoril končiny zeme; neunaví sa, neustane, jeho múdrosť nemožno preskúmať.

Iz 40,28

Hospodin je večný Stvoriteľ a jeho múdrosť sa nedá vystihnúť. Ako veriaci ľudia to všetko vieme. Ak o tom niekto pochybuje, nič to nemení na tom, že to tak naozaj je. Ale v úvodnom texte čítame ešte niečo. Hospodin nebýva unavený ani ustatý. Boh je teda, ľudskými slovami vyjadrené, fyzicky zdatný, jeho sila je nevyčerpateľná. Vo svojom konaní nie je obmedzený žiadnymi hranicami svojich možností.

Človek môže byť unavený napríklad z toho, že ho niekto stále žiada, aby niečo urobil. Matky bývajú unavené z neustále sa opakujúcich otázok detí „prečo“. Keď niekomu niečo stokrát vysvetlíme, pravdepodobne nebudeme ochotní vysvetľovať mu to stále dookola. Keď niekomu stokrát odpustíme, pravdepodobne naša vnútorná sila a trpezlivosť narazia časom na svoje hranice. Keď k niekomu z objektívnych dôvodov stratíme dôveru, naša schopnosť opäť mu dôverovať je značne limitovaná.

V úvodnom texte čítame, že náš Boh nie je unavený ani ustatý v žiadnom ohľade. Teda ani v tom, čím ho každý deň zaťažujeme – svojimi žiadosťami, opakovanými pádmi do hriechu, otázkami „prečo“, často naivnými predstavami, nechápavosťou, že jeho cesty sú najlepšie. Možno my sami sme z toho unavení, ale Boh nie je. Jeho trpezlivosť s nami nemá hraníc, ak existuje čo len štipka nádeje v náš prospech. On jednoducho „nalomenú trstinu nedolomí a hasnúci knôt nedohasí“. (Mat 12,20) Azda to nevieš? Nepočul si?

Ďakujeme ti, Pane, že nám to stále pripomínaš, a nemáš v tom hranice.