Kto totiž vie, čo je dobré pre človeka…?

Kaz 6,12

Zrejme nie som sám, kto na konci listu, textovej správy alebo e-mailu používa (okrem iného) slová: Prajem ti všetko dobré. Samozrejme, myslím to úprimne. Otázkou je, či sme schopní rozpoznať, čo je a čo nie je dobré pre nás samých alebo pre niekoho iného. Momentálne sa cítime dobre. Všetko sa darí, slnko svieti, vzťahy fungujú, zdravie slúži, deti rastú… Ale čo keď sa nedarí? Slnko nesvieti, prišli sme o prácu, prší, keď potrebujeme, aby bolo pekne, pokazilo sa nám auto a k tomu nás rozbolel zub. Nič z toho nepovažujeme za dobré. Ale je to naozaj tak? Čo ak prší preto, že máme urobiť niečo iné, než sme pôvodne chceli? Aj keď sa nám nechce, je to oveľa dôležitejšie. Čo ak na nás v čakárni u zubára „čaká“ niekto, kto sa potrebuje s niekým podeliť o svoju duševnú bolesť a počuť nejaké povzbudzujúce slovo? Čo ak nová práca, ktorú si nájdeme, bude lepšia ako terajšia, a navyše budeme môcť niekomu rozprávať o Bohu?… Kto môže vedieť, čo je pre človeka dobré? Vedel Jozef, ktorého vlastní bratia predali do otroctva, že je to vlastne dobré? (Bez toho, aby sme ospravedlňovali zlý a neprijateľný čin bratov.)

Máme pocit, že dnešný deň je dobrý? To je výborné. Máme pocit, že dnešný deň nie je najlepší? Aj to môže byť dobré. Len to ešte nevieme. Spoliehajme sa na Boha a jeho vedenie. Naša dôvera je viac ako to, či sa práve cítime dobre alebo zle.