Hlupák všetok svoj hnev vyleje, ale múdry ho nakoniec v sebe utíši.

Prís 29,11

„Emócie musíme dať zo seba von,“ povedal jeden rečník, ktorý hovoril o vzťahoch. Človek sa musí presadiť, byť sebavedomý, mať vlastný názor. Povedali by sme, že dnes musí byť asertívny, teda nie zakríknutý a nevytvárať dojem, že v niečom je slabý. Pretože slabosť sa dnes nenosí.

Niektorí si však myslia, že „na to“ nemajú. Že sú slabí a nehodia sa do dnešnej spoločnosti. Nie preto, že nemajú názor, ktorý by dokázali sformulovať a možno aj presadiť. Ani nie preto, že by azda niekedy mali problém zvládnuť svoje emócie. Ale jednoducho preto, že to nechcú. Vedia, že vo väčšine prípadov „tadiaľto cesta nevedie“. Je zaujímavé, že Biblia chváli práve takýchto ľudí a nazýva ich múdrymi; tých, ktorí musia svoje emócie prejaviť, nazýva nemúdrymi, dokonca hlúpymi. Prečo? Aký vplyv má na vzťahy to, že človek dá voľný priechod svojmu hnevu? Čo to urobí so vzťahmi v rodine, v pracovnom kolektíve, v zborovom spoločenstve…? Skôr to ukazuje, že týmto ľuďom chýbajú argumenty, preto ich musia nahradiť silným hlasom. Keď kráľ Belšaccar usporiadal v posledný večer svojej vlády hostinu a ruka napísala na stenu rozsudok, Biblia zaznamenáva, že „hlasno zvolal“. Nemal žiadne argumenty.

Prečo spomínam tento biblický verš ako povzbudenie? Sebaovládanie a zdržanlivosť, ktoré dnes nie sú v móde, Biblia hodnotí veľmi vysoko. Kto tieto vlastnosti prejavuje, je múdry. Nevnímajme svoju nechuť k takejto forme asertivity ako slabosť. Naopak, je to sila, ktorú si Boh veľmi cení.