Veľký a všemocný je náš Pán, jeho múdrosť je nesmierna.

Ž 147,5

Sme veriaci ľudia. Dôverujeme nášmu nebeskému Otcovi a spoliehame sa na neho. Tak prečo nás vedie práve takto? Nemohol by to urobiť inak? Pane, vidíš predsa, že to nie je dobré. Prečo sa to stalo? Nasledujú stále ďalšie otázky, ktorými dávame najavo, že si myslíme, že by bolo lepšie a vhodnejšie, keby Boh riadil veci inak. Často je to „len“ údiv; inokedy smútok, dokonca zúfalstvo. Tak veľmi sme dôverovali Bohu a stalo sa toto.

Na začiatku mojej kazateľskej služby, v zbore, kde som slúžil, tragicky zahynul mladý chlapec z veriacej rodiny. Dodnes si pamätám zúfalstvo rodičov, smútok blízkych a nezvyčajnú spolupatričnosť obyvateľov mesta, v ktorom bývali. Čo povedať v takej chvíli? Na pohrebe som použil slová apoštola Pavla adresované Filemonovi (1,15): „Veď azda preto načas odišiel, aby si ho prijal navždy.“

My nevieme, prečo sa to stalo, ale Boh vie. On je mocný a jeho myšlienky nemožno obsiahnuť. Jeho múdrosť nemožno pochopiť. Nemusí ísť až o taký extrémny prípad, ako som opísal. Môžeme sa len čudovať, ako Pán riadi rôzne okolnosti nášho života. Nezabúdajme, že nie sme schopní obsiahnuť Božiu múdrosť a jeho myšlienky. Neprestaňme však Bohu dôverovať.