K Hospodinovi som volal v súžení a on mi odpovedal.

Ž 120,1

V tomto vyznaní autor žalmu vyjadruje svoju osobnú skúsenosť. Nezabudol, že vo svojom živote prežíval problémy. Dokonca si pamätá, že to bolo súženie. Tým naznačuje, že to bolo niečo ťažšie než bežné životné peripetie, ktoré treba v živote riešiť. Trápilo ho to a oberalo o radosť. A to je vždy bolestná spomienka. Pritom nezabúda ani na to, že keď volal k Hospodinovi, on mu odpovedal. Toto vedomie ho vždy nanovo povzbudzovalo a podopieralo, keď mu život ukazoval odvrátenú tvár.

Aj my prechádzame v živote rôznymi, niekedy nie práve pozitívnymi zvratmi. Niekedy sa možno ocitneme na pokraji zúfalstva. Sužujú nás problémy a nevieme, ako ďalej. Práve vtedy si treba uvedomiť to, čo si uvedomil a vyznal autor žalmu. „Hospodin mi odpovedal.“ Áno, Hospodin počuje, vidí a vníma, čo prežívame. A odpovedá. Odpovedá tým, že hovorí, že súženie sa skončí. Odpovedá tým, že zrazu dostaneme novú silu vydržať a znášať súženie. Odpovedá tým, že sa nájdu ľudia, ktorí budú znášať moje súženie so mnou. Odpovedá tým, že mi vnukne myšlienku, ktorá mi pomôže vyriešiť môj zúfalý stav. Odpovedá tým, že mi dáva nádej, že bude lepšie. A kým to lepšie príde, on je stále s nami.

Nie je to povzbudenie pre každý deň nášho života? Nezáleží na tom, aké ťažké bremeno práve nesieme, ale na tom, kto ho nesie s nami. Ďakujeme ti, Pane, že si to ty. Ďakujeme, že keď sa obzrieme späť do svojho života, môžeme vyjadriť to isté, čo žalmista. To je našou posilou dnes i do budúcnosti.