Blahoslavení, čo žijú bezúhonne a správajú sa podľa Hospodinovho zákona. Blahoslavení, čo sa pridŕžajú jeho prikázaní a hľadajú ho celým srdcom.

Ž 119,1.2

Šťastní sú tí, ktorí poslúchajú a rešpektujú príkazy. Naozaj? Poslúchať niekoho je znakom podriadenosti, slabosti a možno by sme povedali aj neslobody. Keď bola vojenská služba povinná, muži, ktorí mohli po dvoch rokoch konečne odísť na slobodu, sa cítili blažení, že už nemuseli poslúchať rozkazy svojich veliteľov. Niekedy sa stáva, že dospievajúci chlapec alebo dievča sa „vyhráža“ svojim rodičom, že keď dosiahne plnoletosť, konečne ich nebude musieť poslúchať. Keď ako šoféri prechádzate miestom, kde je znížená rýchlosť, všimnite si, koľko áut vás predbehne, pretože dodržiavať dopravné značky považujú „prežitok“. Mohli by sme pokračovať v príkladoch, ktoré ukazujú, že poslúchať a rešpektovať niekoho alebo niečo dnes nie je v móde.

Autor žalmu však vyznáva, že šťastným ho robí práve to, že rešpektuje Hospodinov zákon a celým srdcom hľadá Boha. A dodáva: „Nezahanbím sa, keď budem brať ohľad na všetky tvoje prikázania.“ (v. 6). Ako je to možné? Nie je to až také ťažké pochopiť. Výsledkom rešpektovania pravidiel v oblasti životosprávy je posilnenie zdravia. Dodržiavanie pravidiel v doprave je zárukou bezpečnosti v cestnej premávke. Rešpektovanie rád pre medziľudské vzťahy prináša pokojnejší spoločenský, rodinný a manželský život. Deti, ktorým rodičia stanovia určité hranice, sú pokojnejšie a šťastnejšie.

Náš nebeský Otec, ďakujeme ti za tvoje rady a návody, vďaka ktorým je náš život bezpečnejší, istejší, slobodnejší a šťastnejší. Tvoje prikázania sú pre nás potešením (v. 47); sú svetlom, ktoré osvetľuje cestu nášho života, aby sme po nej mohli bezpečne kráčať. (v. 105)