Keď hovorím: „Noha sa mi kĺže,“ tvoja milosť ma podopiera, Hospodin. Keď mi príval starostí zviera vnútro, tvoja útecha dušu mi oblaží.

Ž 94,18.19

Nie je to zasľúbenie, to je konštatovanie autora tohto žalmu. Je to jeho skúsenosť a istota, s ktorou žije. Znáša všetky negácie hriešneho sveta, ktoré prirodzene zasahujú do jeho osobného života, a pýta sa Pána Boha, dokedy to potrvá. Vyjadruje nádej, že Boh zasiahne a umlčí všetkých, ktorí páchajú zlo. Keď píše slová úvodného textu, stále žije uprostred starostí a problémov. No vyjadruje, že sa spolieha na Boha.

Aj my ešte nie sme „doma“. Stále sme na ceste a tešíme sa náš nový domov. Žijeme v hriešnom svete, ktorý nás ovplyvňuje. Samozrejme, ani my nie sme bez hriechu. Alebo nám sa azda nestalo, že sa nám noha „pokĺzla“? Nikdy nás netrápili úzkostné myšlienky? Je úžasné, že v takýchto prípadoch môžeme povedať to, čo hovorí žalmista, a vyjadriť rovnakú istotu. Božie milosrdenstvo nás podopiera. Boh je nám útechou.

Aj dnes sa môže stať, že sa pri našich každodenných povinnostiach „potkneme“ alebo „pošmykneme“. Môže sa to týkať nášho zdravia, vzťahov, financií, možno budeme nerozhodní, netrpezliví, nepriateľskí, neochotní odpustiť niekomu blízkemu alebo zanedbáme svoj duchovný stav. Možno nás to trápi a nie sme vyrovnaní, radostní a pozitívni. Autor žalmu nám pripomína, že Božie milosrdenstvo je nám nablízku, aby nás podržalo. Božia útecha môže zavlažiť naše vyprahnuté vnútro. Pane, ďakujeme za to.