Svojou spravodlivosťou ma zachráň a vysloboď!

Ž 71,2

Ak prežívame niečo, čo nás v živote ťaží, hľadáme pomoc. Môžeme ju nájsť v sebe, vo svojich schopnostiach, vo svojej odolnosti. Môžeme ju nájsť v blízkych ľuďoch alebo u odborníkov. Môžeme ju nájsť vo výdobytkoch dnešnej vedy, techniky a farmaceutického priemyslu. Ale nie vždy je to účinné. Jeden dedko, bývalý námorník, rozprával svojmu vnukovi zážitky zo svojich plavieb po mori. Raz sa ocitli v takej zúfalej situácii, že im nezostávalo nič iné, len sa modliť. Aj nám často zostáva „len“ modlitba. Čo nás však oprávňuje modliť sa? Čo môžeme priniesť a čo ponúknuť? Svoju veľkú vieru? Svoje príkladné správanie? Svoj spravodlivý život?

Autor žalmu sa modlí: „Svojou spravodlivosťou ma zachráň, Bože…“ V inom preklade čítame: „Pre svoju spravodlivosť ma zachráň.“ To je istota, ktorú môžeme vyjadriť v modlitbe. Istota Božej spravodlivosti, ktorá je ponúkaná aj nám. Je oslobodzujúce vedieť, že neplatí: „Pane, JA som priniesol a obetoval, preto TY…“ Tu platí len „Pane, TY a tvoja spravodlivosť…“

Nie je to o tom, že „TY, Pane, musíš a JA nemusím…“ Ide o to, že sa môžem oprieť o istotu Božej ponuky. Že môžem vyznať, že nie som schopný priniesť nič mimo Božej spravodlivosti, ktorá mi je ponúkaná a ktorá plní rozhodujúcu úlohu v mojom vyslobodení z akéhokoľvek problému v živote.

Pane, ďakujeme, že sa nemusíme spoliehať na svoje zásluhy a na svoju duchovnú dokonalosť, ale môžeme sa oprieť o istotu tvojej spravodlivosti. Aj dnes k tebe prichádzame s prázdnymi rukami, ktoré môžeš naplniť jedine ty.