Otcom sirôt a obhajcom vdov je Boh vo svojom svätom príbytku.

Ž 68,6

Siroty a vdovy boli v biblických časoch najzraniteľnejšími členmi spoločnosti, pretože neexistoval žiadny sociálny systém. O týchto ľudí sa nemal kto postarať. Bola to síce povinnosť najbližšieho alebo aj vzdialenejšieho príbuzného (Rút a Boaz), ale táto povinnosť sa často zanedbávala. Nie nadarmo apoštol Jakub pripomína, že „čistá a nepoškvrnená zbožnosť pred Bohom a Otcom je navštevovať siroty a vdovy v ich súžení…“ (Jak 1,27)

Žijeme v dobe, keď spoločnosť pamätá na vdovy a siroty a snaží sa im pomáhať. Napriek tomu sú títo ľudia stále najslabší a najzraniteľnejší v spoločnosti – a to nielen v ekonomickej oblasti, ale aj sociálnej, pretože im chýba podpora blízkych. Často nemajú nič a nikoho, o koho by sa mohli oprieť, aj keď sa domáhajú rôznych práv, ktoré im zo zákona vyplývajú.

Autor žalmu nás uisťuje, že náš nebeský Otec pamätá na siroty a vdovy. Je otcom sirôt a stará sa o vdovy, chráni ich a dáva im, čo potrebujú. Kto má obhajcu u Boha, nemôže mať nič lepšie. To nás, samozrejme, nezbavuje nášho podielu zodpovednosti.

Pane, ďakujeme ti, že pamätáš a priznávaš sa k tým, ktorí sa možno cítia často opustení. Ďakujeme, že aj tí najslabší majú v tebe Otca a obhajcu a že aj dnes môžu vstúpiť do nového dňa vyzbrojení touto istotou.