Bol som mladý a zostarol som, no spravodlivého som nevidel opusteného ani jeho potomstvo žobrať o chlieb.

Ž 37,25

Žalmista opisuje svoju osobnú skúsenosť. Spravodlivý nie je opustený a jeho potomkovia nebudú hladovať. Kto je však spravodlivý? Ak by sme sa hodnotili podľa absolútnych požiadaviek, tak spravodlivý nie je nikto. Biblia nás však uisťuje, že človek môže byť spravodlivý. Nie preto, že sa o to sám zaslúžil, ale preto, že ho spravodlivým robí Boh. Spravodlivý je opak bezbožného. Prorok Malachiáš napísal: „Potom uvidíte rozdiel medzi spravodlivým a svojvoľníkom, medzi tým, kto Bohu slúži, a tým, kto mu neslúži.“ (Mal 3,18)

Kto berie Boha a jeho rady vážne, kto Bohu dôveruje, kto prosí o odpustenie a ospravedlnenie prostredníctvom obete Ježiša Krista, nie je opustený. Boh je s ním. Nie je to výnimka, ale pravidlo. Žalmista napísal, že za celý svoj život nevidel spravodlivého človeka opusteného. Nie je opustený aj preto, že má vôkol seba tých, ktorí nasledujú Krista rovnako ako on. Spoločenstvo cirkvi je Boží dar. Autor Listu Hebrejom napísal, aby sme si tento dar vážili. (Heb 10,25) Požehnania, ktorými Boh obdarúva spravodlivého, sa prenášajú aj na jeho potomkov. Ani oni nie sú vo svojich potrebách opustení.

To je skvelá správa pre všetkých, ktorí to myslia so svojím nebeským Otcom vážne. Nemusia sa báť, že ich osobné potreby nebudú naplnené, že zostanú sami a opustení. Vďaka ti, Pane, že aj my môžeme mať takúto skúsenosť.