Prečo sa búria národy a ľudia vymýšľajú daromnosti? Spolčujú sa pozemskí králi, vládcovia sa spolu radia proti Hospodinovi a jeho pomazanému: „Roztrhnime putá a odhoďme ich povrazy!“ Ten, ktorý tróni na nebesiach, smeje sa, Pán sa im vysmieva.

Ž 2,1–4

Predpokladám, že ste už niekde počuli, že americký prezident je najmocnejší muž na svete. Samozrejme, lídrom iných svetových mocností, ako sú Čína, Rusko a India, sa to až tak nepáči. Niektorí politici si možno o sebe myslia, že sú najmocnejší na svete. Mnohí ľudia si to možno myslia tiež. Ale Kráľovi kráľov, Pánovi pánov a Prezidentovi všetkých prezidentov sú na smiech. Pýta sa ich, prečo kujú márne plány. Zo strany Boha to nie je škodoradosť ani výsmech. Skôr ľútosť – taká, akú prejavil Ježiš nad Jeruzalemom, keď nad ním plakal. (Luk 19,41) Boh nechce nikoho ponižovať. (Jób 37,23) Je to ako keď sa dospelý človek zádumčivo usmieva nad tým, ako sa niekto snaží dosiahnuť niečo, čo je mu úplne cudzie. Pisateľ žalmu chcel poukázať na to, že Bohu sa takéto ľudské snahy ukázať svoju veľkosť môžu zdať naozaj smiešne.

Nie najmocnejší politici, ale Boh má všetko vo svojich rukách. On ustanovuje a zosadzuje kráľov, on ukončí dejiny. Boh dovolí len to, čo dovoliť chce. Udalosti vo svete sa mu nikdy nevymkli a ani sa mu nikdy nevymknú z rúk.

Žijeme v strachu. Ľudia robia všetko pre to, aby sa zlo viac šírilo. Nebojme sa, pretože politici, ba ani politici žiadnej veľmoci nemajú veci vo svojich rukách. Posledné slovo bude mať Boh. A my môžeme len ďakovať, že je to tak.