Čo je človek, že ho máš za takého veľkého a venuješ mu takú pozornosť?

Jób 7,17

Čo je človek, že naňho pamätáš, a syn človeka, že sa ho ujímaš?

Žalm 8,5

Čože je človek, že sa k nemu priznávaš, a syn človeka, že naňho myslíš?

Žalm 144,3

Čo je človek, že naňho pamätáš, alebo syn človeka, že oňho dbáš?

Heb 2,6

Rôzni autori biblického textu vyjadrujú tú istú myšlienku. Možno je to skôr údiv. Čo je človek, že naňho ty, Pán vesmíru a Stvoriteľ, pamätáš, že mu venuješ takú pozornosť, že sa ním zaoberáš, že si ho všímaš, že naňho myslíš? Nie je to skutočne zvláštne? Rozumný človek musí uznať, že stvorená bytosť sa nemôže rovnať Stvoriteľovi, že človek je len produktom, výsledkom stvorenia. Preto ten údiv zo strany pisateľov, keď porovnávajú človeka s jeho Stvoriteľom a keď si uvedomujú bezvýznamnosť, slabosť a pominuteľnosť človeka.

Nejde mi v prvom rade o hodnotenie človeka, hoci aj to je dôležité. Ide mi o „hodnotenie“ Boha. Dôležitejšie ako uvedomiť si, aký je človek, je pochopiť, aký je Boh. On, mocný Stvoriteľ všetkého a všetkých, je náš milujúci Otec. Myslí na ľudí, na každého osobitne. Pamätá aj na teba, ktorý čítaš tieto riadky, prijíma ťa a dbá o teba. Je veľmi dobré a užitočné si to každé ráno uvedomiť, teda aj dnes. Nie sme sami. Náš nebeský Otec nás sprevádza pri všetkých našich povinnostiach, na všetkých našich cestách a pri všetkých našich rozhodnutiach.

Ďakujeme za to, náš nebeský Otec. Vďaka tomu môžeme nový deň začínať s väčším pokojom v srdci.