Choď, zhromaždi všetkých Židov, ktorých nájdeš v Šušane, a postite sa za mňa. Nejedzte a nepite tri dni a tri noci. Ja sa tiež budem so svojimi dvornými dámami takto postiť. Potom pôjdem ku kráľovi, hoci to nie je v súlade so zákonom. Ak mám zahynúť, zahyniem.

Est 4,16

Biblická kniha Ester je zvláštna tým, že sa tu ani raz nevyskytuje slovo Boh. Možno by sme si mysleli, že hlavnou postavou je žena – kráľovná Ester, ktorá sa s nasadením vlastného života prihovárala u kráľa za svoj ľud, ktorý sa ocitol v nebezpečenstve.

Ak čítame pozorne, zistíme, že ani Ester, ani Mordochaj, jej ochranca, neboli ortodoxní Židia. Dlho tajili, že sú Židia. O kráľovnej Ester nebolo známe, že vyznáva hodnoty židovského náboženstva. Ak však dodržiavala starozmluvné prikázania, musel ju prezradiť jej životný štýl. Nepodnikla nič, aby nebola odvedená do kráľovského domu pre ženy, kde sa mala pripraviť na jednu noc s kráľom, keď na ňu príde rad. Otázkou je aj to, čo robili Mordochaj a Ester v Perzii, keď predtým už dvaja králi dovolili Židom vrátiť sa do vlasti a postaviť chrám.

Jedného dňa nastáva v jej živote rozhodujúci okamih. Buď urobí niečo pre záchranu príslušníkov svojho národa, ktorí ešte žili v Perzii, alebo budú všetci vyvraždení. Ester mala strach. Kto by sa nebál? V tejto situácii sa prvýkrát stretávame s tým, že sa obracia k Bohu. Prosí svoj ľud, aby sa postili. Keďže pôst bol vždy spojený s modlitbou, tak aj o modlitby. A Boh zasahuje.

Môžeme sa cítiť nedostatoční, duchovne chudobní, biedni, a predsa… Ak sa obrátime k Bohu s prosbou o pomoc, vypočuje nás. Neodpláca nám podľa našich hriechov. Naopak, vystiera k nám svoju ruku a ponúka pomoc. Nie je to úžasné?