Nato mi kráľ povedal: „Čo tým myslíš?“ Medzitým som sa modlil k Bohu nebies. Kráľovi som povedal…

Neh 2,4

Nehemiáš zastával na perzskom kráľovskom dvore vysoké postavenie. Svoje povinnosti nemohol zanedbávať. Napriek tomu bol srdcom i mysľou pri svojom národe, ktorý po návrate do vlasti prežíval ťažké obdobie. Kráľ si nemohol nevšimnúť, že Nehemiáša niečo trápi. Preto sa ho opýtal, čo by preňho mohol urobiť.

Nie je dôležité, pri akej príležitosti sa to stalo. Dôležité je, že Nehemiáš sa najprv modlil k Bohu a až potom kráľovi odpovedal. Bol plný toho, čo ho trápilo. Možno ho priam nútilo hovoriť o tom. Napriek tomu sa najprv obrátil na Boha.

Nehemiáš je pre nás dobrým príkladom modlitebníka. Aj my často stojíme pred dôležitým rozhodnutím, ktoré musíme urobiť, pred dôležitou odpoveďou, ktorú musíme dať, alebo pred úlohou, ktorú musíme splniť. Pán Boh čaká, či sa k nemu obrátime o pomoc, múdrosť a silu… On je vždy „na príjme“. Vždy má otvorené uši, aby nás vypočul. Nie je zahltený množstvom žiadostí a vždy sa každému z nás osobne venuje.

Možno dnes musíme urobiť vážne rozhodnutie. Alebo budeme plniť len bežné každodenné povinnosti. Možno nás čaká rozhovor – aj neplánovaný – a niekto sa nás niečo opýta… Boh nám ponúka svoju pomoc. Z našej strany stačí pár slov, možno len myšlienka „Bože, pomôž mi…“ Dôverujme, že Boh nás počuje a koná. Nie je to úžasné? Je to istota, o ktorú sa môžeme oprieť kedykoľvek a kdekoľvek. Tak prečo ju nevyužiť?