Bože náš, či ich nebudeš súdiť? Veď my sami nevládzeme vzdorovať tomuto úžasnému davu, ktorý tiahne proti nám, ani nevieme, čo si počať, k tebe upierame svoj zrak.

2Krn 20,12

Spojené vojská troch kráľov vytiahli do boja proti Izraelitom. Keď to sluhovia oznámili kráľovi Jošafátovi, nezabudli dodať, že nepriateľov je naozaj veľa. Samozrejme, kráľ Jošafát ako veliteľ vojska mohol zmobilizovať obranu, vyhlásiť „mobilizáciu“, postaviť sa na čelo vojska a vyraziť proti nepriateľovi. Neurobil to. Najprv prišiel s bázňou pred Hospodina, potom vyhlásil pôst v celej krajine a zhromaždil všetok ľud, aby spolu hľadali Hospodina. V modlitbe priznal, že nemajú silu čeliť takému veľkému počtu nepriateľov. A dodal, že nevedia, čo si počať.

Boli ste niekedy v situácii, že ste nevedeli, čo máte robiť? To, čo ste museli riešiť, bolo nad vaše sily? Alebo ste v takej situácie práve teraz? Máte pocit, že horšie to už nemôže byť? Okrem všetkých negatívnych vecí je na tom aj niečo veľmi pozitívne. Ak nevieme, čo robiť, o to viac sa utiekame k Bohu a prosíme, aby nás vypočul a pomohol nám. (v. 9) Daná situácia a naša neschopnosť nás priamo tlačia k tomu, aby sme hľadali pomoc u Boha. A to je dobre. Pretože v tej chvíli môže Boh zasiahnuť. Ak nevieme, čo si počať, sme oveľa bližšie k Božej pomoci, ako keď si myslíme, že máme všetko pod kontrolou.

Ak prežívame niečo podobné ako Jošafát, potom najlepší spôsob, ako sa s tým vyrovnať, je priznať, že nevieme, čo si počať. Dajme priestor Bohu, aby on vzal veci do svojich rúk. Veľmi výstižne to vyjadril práve kráľ Jošafát: „Verte v Hospodina, svojho Boha, a obstojíte!“ (2Krn 20,20)