Jeho sluha mu povedal: „Beda, pán môj, čo si počneme?“ Potom sa Elizeus modlil: „Hospodin, otvor mu, prosím, oči, aby videl.“ Tu otvoril Hospodin sluhovi oči a ten uvidel zrazu vrch plný koní a ohnivých vozov vôkol Elizea.

2Kráľ 6,15.17

Čo si počneme? Túto otázku si z času na čas kladieme všetci. Ak je to pre nás riešiteľný problém, potom je nádej. Horšie je, keď nevidíme ani najmenší náznak, ako ďalej. Tak vnímal situáciu mladý muž – Elizeov pomocník. Je koniec, niet pomoci. Čo budeme robiť? Reakciou proroka a jeho odpoveďou mladému mužovi bola modlitba k Bohu: „Pane, otvor mu oči, aby videl.“

Vždy, keď nám napadne otázka: Čo si počať?, mala by nasledovať modlitba, aby nám Boh otvoril oči. Nielen oči, ktorými sa pozeráme okolo seba, ale oči viery, ktoré vidia oveľa ďalej. Oči viery, ktoré vedia, že na nášho nebeského Otca sa môžeme spoľahnúť, že sa o nás postará, že na nás myslí a chce nám dať pokoj a nádej. Dokonca aj vtedy, keď nevidíme žiadne východisko.

Prečo to tak robiť len v (z ľudského hľadiska) beznádejných situáciách? Prečo o to neprosiť hneď ráno, aby sme mali istotu, že jeho ruka je stále s nami? Prečo o to neprosiť pred nejakou ťažkou úlohou, stretnutím, skúškou v škole atď.? Boh nám otvorí oči viery a získame istotu, že je s nami v každom okamihu nášho života. Nanovo si uvedomíme, že meno Imanuel znamená „Boh s nami“.

Pane, nevieme, čo nás dnes čaká. Otvor nám oči, aby sme Ťa „videli“ a odovzdali ti svoje starosti. Viem, že sa o nás postaráš a nenecháš spravodlivého padnúť. (Ž 55,23)