Asa robil to, čo Hospodin uznáva za správne… Z krajiny vyhostil zasvätených smilníkov a odstránil všetky modly… Výšiny síce nezmizli, no kým žil, bolo Asovo srdce úplne oddané Hospodinovi.“
1Kráľ 15,11–14
Kráľ Asa bol v poradí tretím kráľom nezávislého judského kráľovstva. Dvaja jeho predchodcovia na judskom tróne „pokračovali vo všetkých hriechoch a ich srdce nebolo úplne oddané Hospodinovi“. (15,3) No kráľ Asa „robil to, čo Hospodin uznáva za správne“. (v. 11) Je zaujímavé, že biblická správa hovorí, že aj keď výšiny nezmizli, Asovo srdce bolo úplne oddané Hospodinovi. Zdá sa, ako keby svoju reformu nedotiahol do konca. Z nášho pohľadu by sme na základe jeho konania možno nepovedali, že bol úplne oddaný Bohu. A predsa čítame, že robil to, čo Hospodin považuje za správne, a že jeho srdce bolo úplne oddané Hospodinovi.
Reformátori, ktorí sa postupne objavovali na scéne dejín, vo svojej dobe nedosiahli plné poznanie biblického učenia. Napriek tomu bolo ich srdce oddané Bohu. Boh viedol reformáciu krok po kroku ďalej. Prichádzali ďalší ľudia, ktorí milovali nebeského Otca a boli úplne oddaní Hospodinovi.
Prečo spomínam tieto historické udalosti? Je dôležité, akým smerom sa v živote uberáme – či k Bohu alebo preč od Boha. Nedostatočné poznanie a nedotiahnutie niektorých vecí nemusí byť nutne zlé. Pravosť nasledovania Boha nespočíva v našej pomyselnej dokonalosti, ale v nasmerovaní nášho života k Bohu. Miesto, kde sa pomyselne nachádzame, je dané naším úprimným poznaním Božej vôle.
Pane, ďakujeme, že nás nesúdiš podľa toho, ako veľmi sme dokonalí, ale podľa našej oddanosti.






























