Jonatán povedal svojmu zbrojnošovi: „Poď, prenikneme k hliadke tých neobrezancov. Možno pre nás Hospodin niečo urobí. On predsa dokáže zvíťaziť pomocou mnohých i málopočetných.“

1Sam 14,6

Jonatán, syn kráľa Saula, bojuje so svojím vojskom proti Filištíncom, nepriateľom Izraela. Rozhodne sa podniknúť riskantný čin – preniknúť priamo do nepriateľského vojska. Sprevádza ho len jeho mladý zbrojnoš. Dali si znamenie, aby mali istotu, či Boh súhlasí s ich plánom. Spoliehali sa na Boha a nechceli urobiť nič, čo by nebolo v súlade s jeho vôľou. Nebolo to pokúšanie Boha v zmysle: „Bože, musíš nás zachrániť. My urobíme, čo sme si naplánovali, a ty nám musíš pomôcť.“ K tomuto kroku pristupovali s pokorou a oddanosťou. Mali istotu, že Boh je mocný a môže ich zachrániť prostredníctvom mnohých alebo len niekoľkých vojakov. Boh im dal jasne najavo, že s ich plánom súhlasí. A filištínske vojsko bolo porazené.

Nechceme a nemôžeme manipulovať s Bohom a hovoriť mu, čo má alebo nemá robiť. Preto Jonatán hovorí: „Možno pre nás Boh niečo urobí.“ Inými slovami, ak to bude jeho vôľa, pomôže nám. To, čo môžeme alebo čo by sme mali urobiť, je dôverovať Bohu. Žiadny náš nepriateľ nie je pre neho taký silný, aby ho nemohol poraziť. Žiadna situácia, v ktorej sa ocitneme, ho nemôže zaskočiť. Žiadny náš vnútorný boj nemôžeme s Bohom prehrať. Nikto nemôže zabrániť Bohu, aby nás zachránil pred všetkým, čo nás trápi, sužuje alebo sa možno zdá, že nás premáha. Spoľahnime sa na túto istotu. Nie s príkazom „Bože, musíš“, ale s pokorou a istotou, že Boh „na to má“.