Jozua nechal žiť neviestku Ráchab, jej rodinu i všetko, čo mala. Tak zostala uprostred Izraelitov dodnes, lebo ukryla poslov, ktorých Jozua vyslal na výzvedy do Jericha.

Joz 6,25

Byť ženou bolo v tej dobe určitým znevýhodnením. Žena menom Ráchab nepatrila k izraelskému národu a nemala práve najlepšie mravy. Ale ukryla izraelských zvedov, čím ich zachránila pred istou smrťou. Vedela totiž, že Boh dal krajinu, v ktorej žila, izraelskému národu. Preto vyznala: „Hospodin, váš Boh, je Bohom hore na nebesiach i dolu na zemi.“ (Joz 2,11) Keď Boh vydal mesto Jericho, v ktorom Ráchab žila, do rúk Izraelitov, ona i celá jej rodina zostali nažive – na rozdiel od ostatných obyvateľov, ktorí neboli ušetrení smrti. Aká úžasná a dobrá správa pre všetkých, ktorí čítajú tento príbeh!

Ráchab bola hriešna žena, pohanka, a predsa bol jej život ušetrený. Dôvodom nebola zhovievavosť zvedov, ale to, že prijala Boha Stvoriteľa za svojho Pána a brala ho vážne. Uznala, že to on dal Izraelitom ich krajinu. Vnímala, že Hospodin je so svojím ľudom, a uznala ho za Boha hore na nebi i dolu na zemi.

Nech bola naša minulosť akákoľvek a nech sme akokoľvek znevýhodnení, ak berieme Boha Stvoriteľa vážne, prijmeme jeho rady a budeme mu dôverovať, nemusíme sa báť o svoj terajší ani večný život. Nezáleží na tom, ako sme žili v minulosti. Dôležité je, kam smerujeme. Ak pôjdeme k Bohu, zažijeme záchranu ako Ráchab.