Dostal som príkaz požehnávať; on žehnal, nemôžem to zmeniť.
4Moj 23,20
Tento príbeh nie je čitateľom Biblie neznámy. Kráľ Balák požiadal proroka Bileáma, aby preklial izraelský národ, pretože bol jeho nepriateľom. Bileám sa zdráhal. Boh mu totiž jasne zjavil, že to nie je jeho vôľa. Keďže kráľ Balák ďalej naliehal, prorok sa vydal na cestu. Napriek ďalším Božím varovaniam chcel kráľovi vyhovieť a prekliať izraelský národ. Ale nemohol, lebo jeho slová sa vždy zmenili na požehnanie. Vtedy Bileám povedal: „On (Boh) žehnal, nemôžem to zmeniť.“
Požehnanie je Boží dar. Je to prejav zvláštnej Božej priazne človeku. Bohu v tom nikto nemôže zabrániť, iba ak ten, koho sa týka. Nikto iný nemôže zahatiť Božiu priazeň a s ňou aj jeho požehnanie. Žiadna kliatba, žiadny dávny hriech predkov, žiadny osud, dokonca ani samotný nepriateľ spasenia – satan nemôže stáť v ceste tomu, čo Boh chce dať a dáva tým, ktorí ho berú vážne. Boh môže premeniť už vyslovenú kliatbu na požehnanie. „Lenže Hospodin, tvoj Boh, nechcel vypočuť Bileáma. Hospodin, tvoj Boh, zmenil totiž kliatbu na požehnanie, lebo Hospodin, tvoj Boh, ťa miloval.“ (5Moj 23,6)
Nikto nie je silnejší než Boh. Boh, náš Otec, nás miluje a chce nás požehnať. Chce nám preukázať osobitnú priazeň. A v tom mu nemôže nikto a nič zabrániť – jedine naša vedomá neochota. Pane Bože, ďakujeme za to.






























