Keď odtiahnem svoju dlaň, uvidíš ma iba od chrbta…

2Moj 33,23

Ako ľudia chceme poznať budúcnosť. Radi by sme videli dopredu, ako sa bude odvíjať náš život, ako skončí to alebo ono. Budem zdravý? Splnia sa moje plány? Mohli by sme pokračovať ďalej otázkami, ktoré zaujímajú nielen nás, ale celú spoločnosť. Preto mnohí vyhľadávajú tých, ktorí im sľubujú, že im umožnia nahliadnuť do budúcnosti.

Božie konanie nemožno predvídať. Nemáme možnosť nahliadnuť do jeho plánov, do toho, čo zamýšľa. Vieme len to, čo vedieť máme. Ježiš opäť príde na túto zem, smrť bude porazená, nastane Božie kráľovstvo… Mnohé konkrétne veci týkajúce sa nášho života však nevieme. Ale…

Po nejakom čase si uvedomíme, že Boh šiel s nami. Akoby nám hovoril: „Možno nepoznáš cestu, ale buď si istý, že pôjdem s tebou. Ukážem ti cestu.“ Keď sa obzrieme späť, pochopíme, že nás Boh viedol. Pochopíme aj to, že to bola tá najlepšia cesta. Uvidíme, že Boh s nami kráčal aj po kľukatých úzkych cestách. Až vtedy si uvedomíme všetko dobré, čo pre nás Boh urobil a ako nás viedol.

Život často nie je orientačný beh podľa značiek a mapy. Život je skôr pokorné nasledovanie Hospodina. On má svoje plány, ktoré uskutočňuje vo svojom čase a svojím spôsobom. Boha možno len nasledovať – nie predbiehať. „Ukážem ti všetku svoju dobrotu… Keď odtiahnem svoju dlaň, uvidíš ma iba od chrbta…“ (2Moj 33,19.23) Vidieť Boha „od chrbta“ znamená vidieť, ako nás viedol v našom živote. A dodáva: „Ukážem vám všetku svoju dobrotu.“

Nezabudnime sa z času na čas obzrieť späť. Uvidíme, ako nás Boh dosiaľ viedol. Nie je azda pohľad do minulosti povzbudením aj do budúcnosti?